Jantárový obraz – Sedembolestná Panna Mária v červenom ráme

Hlavné zaujímavosti o Sedembolestnej Panne Márií:

• Sedembolestná Panna Mária bola v roku 1966 oficiálne vyhlásená za hlavnú patrónku Slovenska. Deň jej sviatku, 15. september, patrí medzi štátne sviatky Slovenskej republiky a slávi sa od roku 1994.
• Pomenovanie „Sedembolestná“ odkazuje na sedem hlavných utrpení, ktoré Panna Mária prežila počas svojho života v spojení s obetou jej Syna, Ježiša Krista. Katolícka tradícia tak zdôrazňuje, že Mária nebola iba plná milosti, ale niesla aj hlbokú bolesť.
• V umeleckých zobrazeniach býva najčastejšie znázornená so siedmimi mečmi v srdci, pričom každý meč symbolizuje jednu z jej bolestí. Tento motív sa stal charakteristickým znakom Sedembolestnej Panny Márie.
• V minulosti nechýbali jej obrazy v mnohých slovenských domácnostiach, často aj vo forme ručne vyrezávaných sôch. Dodnes sa k nej viaže modlitba Sedembolestného ruženca, ktorý pozostáva zo siedmich desiatkov – jeden pre každú bolesť.
• Najvýznamnejším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku je Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne, ktorá je duchovným centrom mariánskej úcty a cieľom tisícok pútnikov.
• Za začiatok šaštínskej pútnickej tradície sa považuje udalosť z roku 1564. Grófka Angelika Bakičová sa v období rodinných sporov vrúcne modlila k Panne Márii. Po tom, ako došlo k zmiereniu s jej manželom Imrichom Czoborom, dala z vďačnosti vyrezať sochu z hruškového dreva a umiestnila ju do kaplnky v Šaštíne.
• Po návrate sochy v roku 1710 sa začali zaznamenávať početné svedectvá o uzdraveniach. Cirkevná komisia vedená Jurajom Agnelym preskúmala približne 720 prípadov, na základe ktorých bola socha vyhlásená za zázračnú. Tieto udalosti sú podrobne opísané v diele Novum sidus Hungariae, vydanom v Trnave.
• V roku 2014 si veriaci pripomenuli 450 rokov od prvého zaznamenaného zázraku na príhovor Panny Márie v Šaštíne, čo ešte viac podčiarklo jej duchovný a historický význam pre Slovensko.
• Na území Slovenska je Sedembolestnej Panne Márii zasvätených takmer sto kostolov, čo svedčí o hlboko zakorenenej mariánskej úcte.
• Pôvodne sa medzi jej bolesti zaraďovali predovšetkým tie, ktoré prežívala počas Ježišovho umučenia – od jeho zajatia a bičovania, cez odsúdenie, ukrižovanie, smrť, až po zloženie z kríža a uloženie do hrobu.
• Postupom času sa výpočet bolestí rozšíril aj o udalosti z Kristovho detstva a verejného účinkovania: Simeonovo proroctvo o meči bolesti, útek do Egypta pred Herodesovým prenasledovaním, hľadanie strateného Ježiša v Jeruzaleme, stretnutie na krížovej ceste, bolesť pod krížom, prijatie jeho mŕtveho tela a sledovanie jeho pochovania.

Obraz má rozmery bez rámu: 20cm(šírka)x30cm(výška) a je  posiaty jantárovými kamienkami.